Mnohé albumy majú názvy, ktoré neovplývajú práve výstižnosťou. U Francúzov NEHEMAH je tento názov viac než výstižný, určite však nie úmyslene. Prečo tomu tak je? Spomeniem jedno slovné spojenie - „pure black metal". Tak a je vymaľované, na čierno, s tým, že čierna nie je farba a celý čierny obraz obrazom nie je, je prázdny...Samozrejme nutné je podotknuť, že aj číra temnota spracovaná v dokonalosti má, čo ponúknuť...avšak zdá sa mi, že tentokrát skôr nie.

Viac nemá ako má, ale o čo tu ide? Zmysel určite nemá nejako to naťahovať ani nijako zbytočne poeticky sa rozpisovať o tejto hudbe, keďźe už prvá skladba plne povie, čo bude nasledovať v ďalších minútach. „Pure black metal" aký sa tu už x-krát hral pred desiatimi pätnástimi rokmi. Dve gitary, basa a bicie. Kanálne nazvučenie gitár, nejaký ten efekt pridaný na basgitare, sem-tam hodený nejaký klávesový motív na spestrenie. Vokál škrekot, myslím že tiež pobral nejaký ten efekt. Úvodná skladba nám na ploche siedmich minút predostrie všetko vrátane akéhosi kvázi intra pochádzajúceho odniekiaľ z najtemnejších z temných bažín...

Neznalým, ak takí sú, popíšem čo sa na tých siedmich minútach deje. Zopár nosných jednoduchých riffov, sťaby vypadnutých z dielne starých DARKTHRONE, zvuk veľmi podobný starým BATHORY z časov Under the sign of black mark. Jedna klepačka zvyšok stredné pochodové tempá. Zaujímavý moment vytvára tak len basový part so slabou esenciou kláves. Úvodná skladba sa ešte dá...ďalej pokračujeme v podobnom štýle kombinácie BATHORY a DARKTHRONE, snáď len v trocha rýchlejšom klepačkovom tempe. Pri tretej skladbe a absencii nejakých skutočne silných motívov, výrazných riffov, dostávame (opäť) kompozíciu nesúcu sa v ľahkej podpriemernosti a pri ďalšom postupe albumom sa už začína dostavovať skutočná nuda nútiaca použiť na prehrávači funkciu forward. Namiesto čiernej energie, alebo sily tu útočí šedá monotónnosť. Šestka ešte snáď trocha prekvapí zaujímavým úvodom, ale aj ten je zbytočne natiahnutý a upadá do stereotypu. Zopár pokusov o spestrenie sa nájde v skladbách...je to však málo( nejaký ten akustický part, alebo spomínané klávesy). Lyrická stránka tiež nie je ktoviečo, jednoduché, akože temné myšlienky, škoda slov...Najvýraznejším bodom albumu sa tak stáva celkom podarený cover BATHORY - Call from the Grave zo spomínaného albumu Under the Sign of Black Mark. To len však dokazuje kam album skutočne patrí, k tieňom minulosti.

Nájde si niekoho tento album? Priaznivci "pure blacku" v štýle DARKTHRONE by mohli nejaký ten záujem oň prejaviť, avšak "shadows from the past" zaostáva za DARKTHRONE a ďalšími kapelami podobného zamerania skutočne až príliš. Neviem, možno keby tento album prišiel v roku 1985 tak by sa z NEHEMAH stala možno známa kapela, dnes už tento materiál nemá čím osloviť. Tiene z minulosti...

P.s: nechcem vidieť Immortalove hodnotenie tohto albumu to by sa muselo pohybovať v záporných číslach, avšak oproti takým BLACK TERROR je to stále absolútny skvost